Od koho: cubinka Carovne slovicko: tutok
Predmet: Cesta domov do RK Datum a cas: 18.01.2010 07:29
:D to by si nebol ty, keby sa tebe nieco take nevycudilo...ale prihoda fakt perfektna...som sa dobre pobavila na rano :-)
myslim ze na tu akciu asi len tak lahko nezabudnes...
naaaaaaaaco pojdem domov je vystizne...mal si to dat do predmetu :)))


-----------------------------------------

(2010-01-18 00:13:20) camay napisal(a):
N Á Á Á Á Č O P Ô J D E M D O M O V
(alebo ako som cestoval z Liptovského Mikuláša do Ružomberka 5 hodín)

To, že som bol na 16. januára na KRAKOslave a zostal som do 17. januára je snáď všetkým jasné. Toto pojednávanie nie je o tom. Je to o tom, že som sa rozhodol, že domov do Ružomberka pôjdem vlakom v nedeľu o 16:09 hod. Tak ako to už býva zvykom šupol som do seba pred cestou ešte jedno pivečko v staničnej reštaurácii, spoločnosť mi robil Janko Kmeť. Tak sme to pivečko vysrkli a pobrali sme sa každý svojím smerom. Musím tiež povedať, že práve toto pivko ma rozobralo a to mohutne.

Hneď, ako som sa posadil do rýchlika smerujúceho domov som zaspal. Keď som sa prebudil a otvoril oči, a bol by som odprisahal, že som spal päť minút, bol som v KRAĽOVANOCH a celkom som bol rád že som stihol vystúpiť. Povedal som si, že sa stávajú sa aj horšie veci a takto som si odôvodnil vlastnú debilitu. Počkal som teda v Kraľovanoch nejakých 45 minúť pokým nešiel ďalší rýchlik do Ružomberka. Nastúpil som teda, a opäť som zaspal. Fakt nespal som ani päť minút! Keď som sa prebral oči mi padli na veľký názov stanice ŠTRBA. Do riti, povedal som si a pokým som sa snažil vystúpiť vlak sa pohol. Do riti, do riti, do riti!
Tak vystúpim vo Svite, povedal som si. Raz za čas spiaci pripitý Camay potrebuje sprievodčíčku aby do mňa drgla a prebrala ma v správnej chvíli a nič. To som ešte netušil, že zahrávať sa s myšlienkou príjemnej sprievodčíčky nemusí byť až taká výhra. Rýchlik samozrejme vo Svite nestál a tak som musel vystúpiť v Poprade. Ďalších asi 50 minút som obdivoval Popradskú železničnú stanicu, ktorú momentálne rekonštruujú. Nové pekné voziace schody, výťah pre vozíčkárov a tak podobne. Celkom fajn spestrenie mojej spanilej jazdy domov.

Keď som konečne nastúpil do rýchlika smerujúceho domov (aspoň som v to dúfal), ešte som sa nestihol ani poriadne posadiť (samozrejme som bol odhodlaný nezaspať), otvorila dvere kupé sprievodčíčka a ráznym hlasom povedala.

„Pristúpili?“

Vybral som teda lístok na ktorom bolo napísané
„17.1.2010 Liptovský Mikuláš – Ružomberok 1,18 €“. Pani sprievodčíčka, alebo to snáď ešte slečna ale v rokoch na mňa z nedôverou pozrela a spýtala sa, že čo to má znamenať?!

A ja sprostý, ešte k tomu v dobrej opitučkej nálade som jej vysvetlil, že idem zo Sielnice z Krakoslavy, že bolo fajn a dobrá parta a že som vo vlaku zaspal a dostal sa až do Kraľovian kde som následne nastúpil na ďalší vlak a opäť som zaspal a dostal som sa až do Popradu a teraz idem konečne domov do Ružomberka. Samozrejme traja spolucestujúci pravdepodobne študenti sa na mojom príbehu, ktorý som vysvetľoval sprievodčíčke chlámali až im tiekli slzy a zjavne mi tým nepomohli, lebo moja cestovateľská príhoda nezabrala a to som povedal čistú pravdu. Teta sprievodčíčka siahla do čiernej kabely čo mala prehodenú cez plece a vybrala hrubý vlakový cestovný poriadok.

Začal som šípiť problém.

Dobrú minútku a pol v ňom listovala a napokon mi povedala, že si prosí odo mňa 6 eur a 78 centov. Samozrejme som sa prekvapene spýtal, že za čo!!

Vraj za cestu u Kraľovian do Popradu a z Popradu do Ružomberka. Okamžite som sa ohradil, že ja lístok do Ružomberka mám, tak nechápem akým činom sa opovažuje počítať cenu z Popradu do Ružomberka, keď ja mám zaplatenú cestu z L.Mikuláša do Ružomberka. Spolucestujúci mi fakt nepomáhali, lebo sa smiali sa tak hlasno, že aj ja a to som bol v kritickom rozpoložení som mal čo robiť aby som sa udržal. Po dlhšom vysvetľovaní napokon teta sprievodčíčka uznala moju oprávnenú námietku a upustila od počítania cesty z Popradu do Ružomberka. Znova siahla do tej čiernej torby a opäť minútku listovala. Samozrejme hľadala koľko stojí cestovné z Popradu do Liptovského Mikuláša, ktoré mi z hrdosťou chcela naúčtovať. Výsledná cifra bola 5 eur a 11 centov. Toto všetko sa udialo a to sme sa ešte nedostali ani do Štrby.

Keď začala vyťahovať účtenku a vypisovať papier, povedal som jej že mám 89 centov. Tiež som jej povedal že 5 eur a 11 centov jej určite nezaplatím a ani tých 89 centov jej nedám, pretože už viac ako 4 hodiny cestujem z Mikuláša do Ružomberka a teším sa ako si za tých 89 centov kúpim v ružomberskom staničnom bufete bujón. Tieto moje slová ju značne pobúrili. Prestala vypisovať účtenku a povedala mi aby som z tohto kupé neodchádzal, že bude volať železničnú políciu.

Zase som šípil problém.

Práve sme zastavili v Štrbe. Vedel som, že v Štrbe teta sprievodčíčka pravdepodobne nestihne zavolať železničnú políciu. Ale obával som sa najhoršieho, že v Mikuláši to už stihne. Všetky okolnosti hrali proti mne. Ešte aj ten mobil sa mi vybil a teda som nemohol oznámiť doma že sa Krakoslava asi pretiahne. Tiež som si predstavoval ako ma liptovskomikulášski železniční policajti vedú v putách po peróne a ako sa celý Mikuláš baví na môj účet. Našťastie sa moje obavy nenaplnili a v Mikuláši policajti nenastúpili. Hneď ako sa vlak z Mikuláša pohol vedel som že som za vodou, pretože v mojom meste by si ma zatknúť hádam nedovolili. Keď som nakoniec vystúpil v Ružomberku tak som hneď upaľoval domov a nedal som si ani ten sprostý bujón.

Celú cestu zo stanice domov som sa pýtal sám sebe, že či to vôbec stálo za to. No samozrejme, že ÁNO!!