Od koho: šmidla Carovne slovicko: tutok
Predmet: Správa zo služobnej csty Datum a cas: 10.01.2014 11:15

keď som sa dosmiala, utrela si slzy, vymenila osoplené tričko a vysvetlila mužovi že som stále pri rozume, spomenula som si na jednu vec:

keď som (tuším v apríli 2008) letela do Dubaja ja, sedela vedľa mňa staršia anglicky hovoriaca dáma a kvetnato mi opisovala jej tragickú story o dvoch Rusoch ktorí ju pred pár rokmi, tiež pri lete do Dubaja kde chodí za dcérou, ostriekali pivom a ani sa jej nevedeli ospravedlniť. Od tej doby nemá rada Rusov.

Myslím že sa zhodneme že si to Rusi zaslúžia a náhody sa dejú

-----------------------------------------

(2014-01-09 23:47:28) jano napisal(a):

fajne a pekne...

-----------------------------------------

(2014-01-09 23:01:08) qviker napisal(a):
Paráda,v lietadle to muselo byť dopopuku


-----------------------------------------

(2014-01-09 21:54:14) majo napisal(a):
Dnes som upratoval na disku a našiel som tam jeden presne 10 rokov starý dokument.

Po týždňpvej služobke v Jemene ma požiadal šef aby som zhrnul výsledky návštevy u zákazníka do nejakej oficialnej správy a tak som sa jal klavesnice a myši ...


<h3>Sprava z cesty.</h3>

Obycajny rohlik (alias minibageta) stoji na letisku vo Frankfurte celé jedno EURO! Teste sa este to zazijete na vlastnej kozi.Tiež sa mi uz zdalo ze sa v spleti tohto letiska zacinam vyznat. Zdanie vydrzalo asi 15 minut po prichode. Potom sme sa beznadejne stratil ako nikdy predtym a cca. 20. minut som chodil furt dookola nez sa nam podarilo najst skulinku.

Let Frankfurt-Dubai bol na celu noc a tak sme sa rozhodli ze si s Janom urobime party. Zacalo to nejakym tym vinom a pokracovalo pivom. Aby sa nam nespalo pokusil som to zahustit kavou. Poriadne som ju ocukril a posadil na okraj toho mikrostolika co byvaju na palubach. V nasledujucom momente sa zase priplichtila letuska. Jano sa zacal vehementne domahat vymeny prazdnej plechovky za plnu. Pri tej prilezitosti jemne strcil do mojej kavy . A ta este pekne pariaca sa miernou oklukou ocitla pod mojou prdelou... Co ako som nechcel aj tak sa mi na pery vydralo one carodejne slovicko vyjadrujuce neslychany udiv nad prave stanuvsou sa vecou a zaroven pocit nespravodlivosti spachanej na nevinnom. Teplo vygenerovane touto akciou bol tak znacne ze sa mi okamzite orosilo celo. Ked to zbadala letuska radsej nas urychlene opustila (vratila sa az za hodinu). A mala pravdu. pretoze len potom sa udiali veci. Ako som sa tak mrvil a pokusal nejako eliminovat skody drgol som pre zmenu ja do plnucickej plechovky piva (na nestastie zatvorenej). Plechovka iba padla na zem. Normalne spadnuta plechovka chladeneho piva ostane normalne lezat Tato vsak nebola pretoze spadla cudlickom na otvaranie na neviditelny vystupok trciaci z podlahy. Tlak vnutri v kombinacii s velkostou dierky sposobili ze sa nadobka zacala spravat podobne ako hasiaci pristroj. S obdivuhodou razanciou a posobivym zvukom zvlhcila najprv moje topanky a potom topanky obcana sediaceho predomnou. V tejto cinnosti vsak vobec nemienila prestat a tak pokracovala osprchovanim mojho ako aj susedovho okienka. Vyzeralo to ako ked sedite v aute ktore prave prechadza umyvacou linkou. Ako som tak chcel tento proces ukoncit. Obratil som sprchu aj na druhu stranu a tak ani suseda zamnou, postarsia anglicky hovoriaca dama, neobisla nasucho. Zrejme to na nej zanechalo hlboky dojem pretoze nasledovne 2 minuty ju neslo prerusit. Toto vsetko trvalo iba par sekund. Zohol som sa po takmer prazdnu plechovku. Cely koberec v mojom okoli bol nasiaknuty zlatistym mokom. Sadol som si naspet do sedadla a pocit nahleho vlhka mi pripomenul 2dcl. kavy vsiaknutej v polstrovani. Do nosa mi udrel rychlo sa siriaci smrad rozliateho piva, k pristatiu chybali este styri hodiny a este aj v telke prestali bezat akotak pozeratelne filmy...

Letisko v Dubai, teda prestup na nasledujuci let bol nezabudnutelny. Na prestup z jednoho lietadla do druheho sme mali podla letoveho planu 55. minut. Pre lepsiu predstavivost uvediem ze tento casovy okamih sa da porovnat s prichodom na Bratislavsku vlakovu stanicu s tym ze este nemate zakupeny listok ale vlak uz stoji v stanici a cestujuci prave ukoncuju nastup... Za tuto dobu musi lietadlo odrolovat z drahy (casto aj niekolko kilometrov), vystupit 300 ludi jednymi dvermi (sedeli sme pri chvoste, dvere su vpredu), nastupit 300 ludi do autobusov, odviezt sa do vstupnej haly, prejst komletnou protiteroristickou kontrolou, ocheckovat sa, prebehnut k vystupnej brane a nakoniec nastupit. Ako to uz byva, lietadlo meskalo 20 minut. Odlet bol o 6.30, my sme boli este o 5.55 v tom predoslom lietadle. O 6.05, teda o 10 minut nato sme vsak uz sedeli v tom spravnom. Skuste si predstavit ten frmol ...

V Jemene bolo vsetko po starom. Na letisku mal byt Ali s autom a mal nas zaviest na hotel. Pravdaže na letisku nebol ani Ali ani nijaký iný syn mohamedov. Možno že kvoli prave v ten den sa končiacemu RAMADANu. Na dovazok sa s nami odmietol bavit aj telefon. Dojednali sme TAXI (z 20 na 6 dolarov) a šli na hotel. Tam nas privital recepcny so slovami ze nas tu vita ale az od 28. decembra ako sme boli posledne pisali v mejli o rezervacii. Mea culpa, fakt to tam bolo...

Zmeny od poslednej navstevy boli asi tieto: prisla zima, teploty a pocasie by som prirovnal asi k augustu na Liptove. My sme nahodili teda v kratke tricka. Ali mal tricko, mikinu, sveter a hrubu jesennu bundu. Zima sa tu prejavila okrem ineho aj tak, ze stromy (aj to iba niektore), sa rozhodli zhodit niektore svoje starsie listy. Maximalna reakcia priemerneho Jemencana na zimu bola, ze zapocal nosit ponozky. V tejto lokalite to ma obdobny vyznam ako ked sa eskymakovi v zakrute zlomi pes.

Dalsia big zmena je zavedenie semaforov na vecsich krizovatkach v meste. Tieto vsak maju na rozdiel od toho co sme zvyknuty u nas iba odporucaci charakter. T.j. prebehnut 80kou cez krizovatku na cervenu sa povazuje iba za urcitu formu nedockavosti. Dosah tohto opatrenia je dalekosiahly ­– dopravne zapchy sa vytvaraju uz aj mimo casu dopravnej spicky.

Sanaa, December 2003