Meno:
Tutok:
Wocogou:
----------------------------------------- (2011-12-14 01:54:30) camay napisal(a): Páni bratia, Slováci roduverní i iná čítajúca pospolitosť: Veriť mi môžete, že i moje srdce krvácalo, keď som riadky uvedené písať musel. Nijak neospravedlňujúc necudnosť moju vlastnú srdom okamihu podporenú, žiaľ viackrát som sa snažil i milým dušuhladiacim slovom na inštitúciu bankovú pôsobiť a agitačné spôsoby moje jemné nezasiali semienka zmeny. I ľúto mi prišlo podchvíľou, správajúc sa ako vazal v chápadiel područí moci bankovej neustále silnejúcej. Nie je tomu tak dávno, čo prastarí otcovia naši trstenicou po holých, prepitujem ritiach, dostávali za každé slovo slovenské z úst vypustené, či názor svoj vyjavený, a "štvaví panslávi" boli nehanebne nazývaní. Bratia, uvedomme si, že doba táto pominula dávno. Obracajúc sa i k tebe pán brat Folky, a či máš dôvod oprávnený útočiť na slovník môj, ako sám píšeš neokrôchaný a vulgarizmami posiaty? Či i ten nás jazyk ľúbozvučný slovenský má zostať v kúte niekde zakrpatený, bez možnosti novotvarov, vyvíjajúcich sa, ba čo viac, i vulgarizmus je úzko spätý s národom našim a patrí kultúre slovanskej i slovenskej. Isto, môžem ti pán brat za pravdu dať, že výrazové prostriedky moje niektoré sa ti javiť mohli ako skľavené, či zakrnené, žiaľ kde niet vôle tam niet cesty. Naozaj som sa snažil prostriedkami mojimi výrazovými podať banke viackrát vrúcnym slovom námietky vlastné, i dostupnú techniku počítačovú a telefónnu som mnoho rázy využil, i osobnú návštevu som vykonal a slušne bez emócií a s úsmevom na perách som žiadal o nápravu, ktorá mi bola prisľúbená. No v spoločnosti modernej to už tak chodí, že ako keby si hrach na stenu hádzal, i preto som sa rozhodol tento list napísať ako možnosť krajnú a tvrdým brkom písanú, bo možnosti inej som nemal. Viem, že sprzneným jazykom slovenským sa mi nepodarí nápravy dosiahnuť, a pravdupovediac nebolo to ani zámerom mojim, len už keď ani normálnou rečou sa nedalo, tak bolo mojou povinnosťou ohradiť sa inak ako štandardne. Brat môj milý Folky, na záver nášho pojednania sa lúčim dúfajúc a veriac, že moja hrdosť liptovská nijak neutrpí a lásky k rodu svojmu a materčine budem mať i naďalej. Veď ako i ty sám pekné slová rečieš o materčine po stáročia siatej, klíčiacej a bujnejúcej v srdci Slovenska, tak aj ja úprimne jazyk náš slovenský milujem. Niet na svete tomto krajšieho jazyka ako máme my Slováci, Slovenky a aj keď sa nám ho z času na čas poohýbať podarí smerom nie príliš uchu lahodiacim, neznamená to, že si ho nevážime. P.S. Pevne verím, že začínajúc Ľudevítom a končiac Adolfom Petrom Zátureckým, sa práve teraz prestali ako dúchače krútiť v hroboch svojich a ak som im dal na prevetranie zámienku, tak som rád, že si prevetrali a vánkom čerstvým voňajúcim po zime roku 2011 prichádzajúcej vzduch osviežili. ----------------------------------------- (2011-12-13 21:03:44) folky napisal(a): ani nie hlboka, asi len 3cm, ale nato ze som Cecho-Slovak, hálás köszönet! Ale Camey nejak zmĺkol, dufam, ze si nieco nespravil... Camey, ja viem chlap sam sebe neodpúšťa, ale ozvi sa Klobuk hore, bratm ----------------------------------------- (2011-12-13 17:08:50) Petrik napisal(a): Tak toto bola na Madara velmo hlboka uvaha. Klobuk dole bratm ----------------------------------------- (2011-12-12 23:20:30) folky napisal(a): Pipilota Viktuália Roleta Zlatka Pančušisková Efraimová alias Pipi Longstocking mala kufor plný peňazí , takze urcite ich neprachala do ziadnej banky ako my - uzkoprsi v naivnej nadeji, ze nas spasi “naša” banka. A k tomu sa este nechame rozhnevat, ze pouzijeme necudne slova ako: prepitujem: nasrala, hajzlíkov, jebeme, kokotinami,kokot alebo piča, skurvenej, vypičovali, neosobné vypičovávať banke, Vy skurvení pojebanci, vysoko vyťažených kokotov a píč pracujúcich v skurvene – plytvajúcej pobočke a menej skrurvene – plytvajúcu bankovú inštitúciu. Camey,Camey, pan Ucitel zo Zakopcia ma uplnu pravdu, nasi narodni buditelia bojujuci za cistotu jazyka slovenskeho by z tvojho listu "nasej/tvojej banke" veru nadšení neboli. A to nie len Ľudevít (ako ho pán Učiteľ, priam priateľsky, oslovuje v Liste adresovanemu tebe zo dňa 12.12.2011) ale i Ondrej Caban, Ján Francisci-Rimavský, Štefan Furdek, Ema Goldpergerová, Ján Gotčár, Martin Hamuljak, Ján Hlovik, Michal Miloslav Hodža, Matej Hrebenda, Matej Jančo, Janko Kráľ, Karol Andrej Kuzmány, Jozef Novák, Ján Rotarides, Ján Vesel, Jozef Karol Viktorin a Adolf Peter Záturecký. Dúfam, že som na žiadneho z nich nezabudol a žiadny z nich sa teraz neobracia v hrobe ako “dúchač čerstvého vzduchu”. Nechcem pôsobiť puritánsky ako Štúr v liste Jánovi Kollarovi v Prešpurku ze dne 7 Unora 1846, v ktorom sa bránil Kollárovým invektívam proti novej slovenčine (posúď sám tú ľúbozvučnú slovenčinu na http://www.stur.sk/listy/kollar.htm), ale len neznesiem pocit, že naša krásna mäkká slovenčina je neustále bombardovaná staronovými neokrôchanymi vulgarizmami. Prečo si dopustil, že tvoja slovotvorba tak skľavela? Kam sa podela tvoja hravosť v jazyku? Nedá sa nevšimnúť si tvoj zakrnelý slovník používajúci a neustále obmieňajúci len 5 slov, akoby slovenčina na nich stála. Som presvedčený, že ak to bude aj naďalej takto pokračovať, slovenčina sa stane nepekným a sprzneným jazykom až sami hrdí Slováci a Slovensky na ňu zanevrejú. Jazyková čistota však nie je len o národnej hrdosti, lež taktiež o prehľadnosti a zrozumiteľnosti slov. Napríklad väčšina Slovákov nevie, čo si má predstaviť pod mojmom „kokotina“. Ak však povieš „somarinka“, takmer každý v našej partii sa dovtípi (a dúfam, že mi i Pixla dá za pravdu), že ide o dáky nezmysel, hlúpostičku alebo zbytočnosť, ktorú ti "naša/tvoja banka" poslala, aby dala prácu i našim lesníkom. A toto platí to o všetkých vyššie zmienených slovách, ktoré svojou tvárnosťou veľmi pripomínajú argot, čiže utajený jazyk, zrozumiteľný iba úzkemu okruhu ľudí. Okrem prvku zrozumiteľnosti a významovej priehľadnosti, pre priemerne vzdelaného Slováka sú tvoje slová taktiež úzko späté s grobiánstvom. Z tých dôvodov ti odporúčam viac čítať, navštíviť svoju staručkú učiteľku slovenčiny a pokorne sa jej ospravedlniť, že si nedával pozor na jej hodinách a po tretie zaplatiť si nejaké tie doučovacie hodiny u pána Učiteľa zo Zákopčia, kde sa ešte udržala slovenčina v jej najkrajšej prapôvodnej podobe, vďaka tomu, že to je dedina Pánu Bohu za lopatkou. Samozrejme, predstava, že by tie neotesané slová úplne vymizli z tvojho slovníka je absolútnou utópiou, nakoľko tvoja slovná zásoba funguje podľa istých pravidiel a ovplyvňujú ju mnohé kultúrno-spoločenské, politické a iné činitele. No nezabudni, že tvoja jazyková čistota je odrazom liptovskej hrdosti, lásky k svojmu rodu a svojej materčine po stáročia siatu, preorávanú a znova a znova klíčiacu a bujnejúcu v srdci Slovenska. Zbytok tvojho listu nie je zlý, možno pán Učiteľ bude už len leštiť diamant. Přeje Vám všého dobrého, zůstávám Váš ochotný služebník zvaný Mäďär