- Tak a máme za sebou nepredvídane úspešný 0. ročník vyššie uvedenej
športovej akcie. Pre mňa sa začal i skončil o 16:00 hod. vo Vrbici. Začal v sobotu a
skončil v nedeľu. Išiel som tam rovno z postele. Úvodná zostava obsahovala
nasledovné ksichty: Kečup, Nezmar, Osák, Hrušiak, Čúzzyslav, Šiflík, Zvratko a
Pixla. Prvá, predštartovná runda bola veľmi nesmelá, len čo však začala
účinkovať drisli sme úvodnú. Dohodli sa pravidlá: v každej knajpe jedno kolo -
buďto "šnaps 0.2cl" alebo malé pivo (pozn. autora: keby sme sa poctivo
držali, bolo by všetko O.K.). Zvolili sme Hrušiaka ako zapisovateľa dosiahnutých
výkonov a vydali sa proti noci plný napätia - veď išlo o veľa! Hneď v druhej
knajpe, Váhu, nás dobehol Dušan. Zhaltovali sme ho veľkým pivom zabrzdeným veľkou
zelenou. Dali sme si účasť potvrdiť pečiatkou. Zahrali karty a pádili ďalej,
tentokrát ku Kečupovi, zabudol doma mapu a buzolu. Odtiaľ sme už odtiahli s pomerne
veľkým povykom len aby sme sa následne "vylodili" v Lodenici. Ešte predtým
nasledovala tuším prvá telefonická kontrola Dušana Zuzkou, Zvratka Folkym, Osaka
Zuzkou ... a prvé zorientovanie sa v terene - Napodiv sme zistili, že sever (NORTH) je
momentálne na všetkých štyroch svetových stranách. Následný beštiálny vpád do
Loďky zaznamenal iba slabé pohnutie na vetrákmi ošľahanej tvári čašníka. Že
niesme žiadny "Cucáci" zistil až keď sme ešte za chodu objednali 9 pív a
za hlasného rehotu ich vzápätí EXli. Nasledovalo prvé prvé posilňovacie kolo,
9krát utopenec (under water man). Hneď nato sa naša obsádka zvýšila na konečných
10 kusov - došiel Jano. Vzápätí sme ho "usadili" decovou demänovkou a
pádili ďalej. A že je kraj okolo Zimného štadiona nebezpečný sme mali zistiť len
čo nás po 50 metroch zastavilo Šport Bistro. Vpálili sme dnu ako stádo splašených
bizónov. Tam nás na sekundu zastavila búrlivá zábava - tanec a tak. Bleskovo sme sa
zabarikádovali v zadnej miestnosti (na tomto mieste by som chcel podotknúť že
organizácia podujatia bola na vysokej úrovni, napriek pokročilej sobotnej hodine nás
všade čakal prázdny stôl pre 10 osôb - ako ste to dokázali?), objednali zelené a
piva (samozrejme že nie polovičné, ale poctivé veľké). Tu sme stretli nášho
dlhoročného kamaráta z mokrej štvrte: Kosťu. Najhranejšia bola Kiršnerka,
nasledovaná Ploštín Punkom. Celé sme to však vzápetí "zrušili" REDLom v
podaní orchestra pre desať hlasov. Jano bol snami ešte iba cca. 30 minút a už
spieval! Taku akceleráciu ešte nezažil. Vzápeti napadla Kosťu spásna myšlienka,
bude sa pretláčať s Kečupom o 10 pív. A tak sme dostali tretiu rundu. Stav 6:0 na
rumy. Zvratko bol ešte pomedzi to ešte prizvaný na jednu nerátanú slivku. Vzápäti
sa Kečup pretláčal ešte dvakrát a čo nám prinieslo ešte 20 virtuálnych pív.
Bistro sme opúšťali iba veľmi neradi a z dôvodu hlbokej časovej tiesne. Zanechali
sme za sebou značne frustrované osadenstvo (dokázali sme z polovičným množstvom
ľudí urobiť dvojnásobný randál) a Kosťu schuleného na okennej mreži, sediac na
parapetnej doske okna, hľadiac neprítomným pohľadom niekam do neznáma. Nasledovala
návšteva knajpy "vo dvore". Ešte predtým sa však naše teleso muselo bez
strát presunúť krížom cez cestu E18. Vyzeralo to asi takto: všetci sme sa zhrčili
na jednom mieste a na povel "teraz " sme ozlomkrky vyštartovali krížom cez
cestu. Napodiv sa to všetkym podarilo na prvý pokus. Nasledoval neúspešný pokus o
demoláciu isteho rómskeho stavania. Vo dvore to bola klasika, čašník z nás bol už o
poznanie nervoznejší, my zase o poznanie veselší (pozn. autora: však nám ani
pečiatku nedal). Jano sa dnu už nedostal - ostal von. Všetkým čo sa išli von
vyčúrať hrdo vysvetľoval - "túto tyčku so vyblil Ja" a ukazoval pritom na
šedý flak na šedom asfalte. Vzápätí v návale eufórie rozbil Nezmar ako prvý a
posledný toho večera temer prázdny pivový pohár. Od tejto chvíle nás už
ochraňovali jeho črepy a veru že mali čo robiť. Nasledovala viac než kilometrová
štreka do Palúdzkej. Cestou sme sa stavili v Pizzerii len aby sme si vychutnali
neskutočne skutočné vystrašené oči chúďatká Angeliky (pre nezasvetených, robí
tam čašníčku). Našťastie sme sa vzápetí odtiaľ vysánkovali. Nasledovala
poplašná správa že cieľovú krčmu "Povozník" už už zavieraju.
Takmer všetci nekontrolovateľne vyštartovali a tých niekoľkostometrov doslova
preleteli, len aby nezatvorili. Nepomáhali ani Kečupove námietky typu: "veď je tu
iba povolená iba 40 Km/h". Samozrejme do záverečnej bolo ešte asi 30 minút.
Povozník sme zvládli pomerne bezbolestne, samozrejme že nás odtiaľ opäť vyrazili.
Jano opäť "hradoval" na prístavbe pred krčmou. V tomto bode začala
spiatočná cesta počas ktorej sme stratili Pixlu. Ďalším obzvlášť dramatickým
bodom na našej strastiplnej púti za víťazstvom ducha, bol most cez Váh pri hoteli
Jánošík. Istý bližšie nemenovaný príslušník našho elitneho komanda (nemýliť z
výsadkárom Zvratkom) zalahol na cestu stým že most je potrebné brániť proti utoku
tankov akože jediný strategický bod v širokom okolí. Celé to nabralo na
dramatičnosti keď sa ktomu pridal ešte jeden člen v dlhom čiernom Twíďáku.
Nakoniec sa celá zapäklitá situácia vyriešila jedným stlačením detonátora...
Poučenie: nehrajte často Hidden&Dangerous. Cesta z Povozníka do Klietky nam trvala
cca. 1.5 hodiny! V kletke bol samozrejme Rockový koncert známej Mikulášskej skupiny
ERB. Zapíchli sme to v nefajčiari, hneď sme zaznamenali dve full a jednu polo čelovku.
Išli sme k baru kde sme za zvyšok banku, kupili X rezaných pív (za X v tomto výraze
dosaď hlbokú neznámu). Pri tejto príležitosti nás vymákla celý večer trsajúca
Nadežda alias Maďarka. Rovnako rýchlo sa však aj stratila len čo zistila v akom sme
stave (chrumkavo prítulný). Na tomto mieste sme prišli o druhého člena našej obsadky
Miňa H. Zasedel sa. Nemal to robiť! Nasledovala návšteva miestnej (cca. 00:30hod)
Hamburgerovne. Kde som kupoval pre všetkých hod-dogy celú dobu som sa pripravoval na to
že musí povedať: "bez horčice". Mal som to povedať dvakrát. Ani raz som to
samozrejme nestihol. Čuzzyslav nechcel zo slovami že obsah jeho žalúdku je tá
najväčšia premenná v galaxii, a tak že ho nebude predsa zbytočne sponzorovať.
Nasledoval telefonát Andymu domov (lieči sa na Angínu) aby že nám ako išiel držať
fleka do poľovníka, že už sme na ceste tam (pozn. autora: to je ale pohodlnosť)! V
polovníku sme už iba dožívali, Maťo spal, Jano išiel k Ivanovi pozerať video
(HAHAHA). Nasledovala poplašná správa že akože Ivo nemá doma nikoho... a tak sa
celý húf (už bez Kečupa) presunul k Ivovi. Tomu museli asi vypadnúť oči, keď
uvidel pre vchodom tú hulákajúcu sebranku. Zišiel dole. Zkonštatoval že sa nemylil.
Jojo nás psychicky podporila, pribalila nám Ivu a jemne nás nasmerovala k Maťovi.
Ďalší zaujimavý bod bol keď nás prišiel zobrať na rachmaninko TAXI a zo zástavky
sa na neho vyrútilo 8 (slovom osem) značne veselých ksichtov. U Maťa sme už iba
stihli "opraviť" počítač a zjesť zmrzlinu... a zrazu bola nedeľa ... TO BE
CONTINUED
- Zajtra je Valentín - nezbudnite na seba!
- týčkograf zaznamenal rekord - 2.5 tyčky na osobu - to
tu ešte nebolo!
- Došiel mi pozdrav z Piešťan, tak sa tam pozrite - www.country-lodenica.sk
|
