Michal je ten typ cloveka, ktorého radi stretávame. Má stále
dobrú náladu a vzdy vie povedat nieco pozitívne. vzdy vedel ludí
motivovat. Ked mal niektorý z kolegov zlý den, Michal mu vzdy vedel
ukázat kladnú stránku celej vec, zmenit jeho postoj, nazeranie na
danú situáciu..Slovom - dodal kazdému energiu a chut riesit a
popasovat sa s problémom.
Na otázku "ako sa más" mal oblúbenú odpoved:"Keby som sa mal len o
chlp lepsie, bol by som uz dvojcatá". Bol som velmi zvedavý, ako to
dokáze, ako je to mozné... A tak ked sa mi raz naskytla prílezitost,
spýtal som sa ho na to.
"Len sa nepretvaruj, nemôzes byt predsa dobre naladený
stále....celý den, kazdý den, celý cas! Ako to robís?"
Michal mi na to zaujímavo odpovedal: "Kazdé ráno ked vstanem, tak
si poviem, ze mám na výber dve moznosti. Bud budem mat dobrú náladu,
alebo...si môzem vybrat tú zlú. No a ja si vzdy vyberiem radsej tú
dobrú. A vzdy, ked sa mi pritrafí nieco zlé, môzem si vybrat, ze
budem obetou, alebo ...si môzem vybrat moznost, ze sa z toho poucím.
A ja si vzdy vyberiem tú moznost poucit sa z toho.
Vzdy, ked niekto ku mne príde a stazuje sa, môzem si vybrat - bud
prijat jeho nestastie, alebo ... snazit sa pomôct mu nájst nejakú
kladnú stránku zivota. A ja si vyberám vzdy tú druhú moznost - hladám
spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovat a zit dalej.
Hladám tú kladnú stránku zivota."
"No, to ale nie je vzdy také jednoduché!" protestoval som.
"Ale je," povedal Michal."Celý zivot si vyberáme. Ked si odmyslís
vsetky tie hlúposti okolo, kazdá situácia je v skutocnosti volba. A
ty si vyberás, ako reagovat na danú situáciu. Ty si vyberás, ako
ludia ovplyvnia tvoju náladu.
Ty si vyberás, ci budes mat dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho
povedané ty si vyberás, ako zijes svoj zivot. Vela som rozmýslal o
tom, co povedal Michal. Krátko potom som odisiel pracovat prec z tej
stavebnej firmy a zacal som podnikat sám.
Aj ked sme sa uz nevídali, casto som o nom rozmýslal, ked som sa
dostával do problémových situácií, ked som si "vyberal", ako budem
zit svoj zivot, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na
konkrétnu situáciu.
O niekolko rokov potom som pocul, ze Michal mal váznu nehodu, ked
spadol z 20 metrovej výsky. Po 18 hodinovej operácii a dlhých
týzdnoch na lôzku ho nakoniec pustili domov so zadrotovanou
chrbticou. Stretol som sa s nim asi pol roka po tej nehode. Ked som
sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal: "Keby som sa mal len o chlp
lepsie, bol by som uz dvojcatá. Chces vidiet moje jazvy??" To som
odmietol, ale spýtal som sa ho, co sa mu prehnalo
hlavou, ked dopadol vtedy na zem.
"Prvá vec, ktorá mi prebehla
hlavou bola, ze chcem vidiet a tesím sa na bábätko, lebo manzelka
mala onedlho rodit,"odpovedal Michal. "...a hned vzápätí potom, som
si uvedomil, ze mám dve moznosti: Mohol som si vybrat zivot,
alebo ....smrt. Tak som si vybral zivot."
"A nemal si strach? Nestratil si vedomie?? pýtal som sa ho.
Michal odpovedal: "... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali,
ze to bude dobré. Ale ked ma priviezli do nemocnice a uvidel som
hrôzu na tvárach doktorov a sestriciek, skutocne som sa zlakol. V
ich ociach som cítal - toto je mrtvy clovek. Uvedomil som si, ze
musím nieco urobit.
"A co si spravil?", pýtam sa ho.
"No, bola tam obrovská nemotorná sestricka, ktorá na mna revala, ci
som na nieco alergický. ANO, odpovedal som. Lekári, aj sestricky
spozorneli a cakali na moju odpoved. Zhlboka som sa nadýchol a
zakrical som: Na vázne ksichty!" Ked sa dosmiali, povedal som im:
Rozhodol som sa, ze budem zit. Operujte ma ako zivého, nie ako
mrtvolu!" Michal prezil nielen vdaka majstrovstvu chirurgov, ale aj
vdaka svojmu úzasnému prístupu k zivotu. Od neho som sa naucil, ze
kazdý den máme moznost zit naplno.. Co prezívas, to chces. Co chces,
to prezívas.
Nie je dôlezité, co sa deje, ale ako to clovek prijme -to rozhoduje
o vsetkom. Ako prijme to dobré, ale aj to zlé, co sa nikomu z nás
nevyhne. Preto sa netráp, co bude zajtra, zajtrajsok nech sa o seba
postará sám. Kazdý den je dost starostí aj bez toho. Okrem toho,
dnes je ten den, kvôli ktorému si sa trápil uz vcera.
|
